Pomenovanie kozy bezoárovej je odvodené od bezoárov, ktoré sa nachádzajú v predžalúdkoch prežúvavcov. Ide o guľovité útvary zo zlepenej srsti a rastlinných zvyškov.

Koza bezoárová sa považuje za divého predka všetkých plemien kôz. Najradšej sa zdržujú na skalnatých svahoch porastených krovinatou vegetáciou stredomorského typu. Aktívne sú hlavne ráno a večer, cez deň odpočívajú. Samice sa združujú spolu s mláďatámi do veľkých čried. Samce sú väčšinou samotári. Rohy samcov sú mimoriadne dlhé, od 80 až do 130 cm. Samice majú rohy kratšie, nanajvýš 20 až 30 cm dlhé a zľahka zahnuté. Párenie prebieha od augusta do decembra, mláďatá sa rodia od januára do mája. Gravidita trvá 150-170 dní. Rodia väčšinou jedno mláďa. Dnes tieto kozy ohrozuje ničenie biotopov, lov a kríženie s domácimi alebo zdivenými kozami. Podľa posledných genetických výskumov populácie v Stredomorí dnes odborníci považujú za v historických dobách zdivočenú formu primitívnych plemien kôz. Populácie v stredovýchodnej Ázii tvoria niekoľko poddruhov.